História mesta Sabinov
Prvá písomná zmienka o Sabinove ako o v tom čase už značne rozvinutej kráľovskej obci je z roku 1248. Jej obyvatelia sa zaoberali prevažne roľníctvom, až neskôr sa začala rozvíjať remeselná výroba. Významným medzníkom v jeho ďalšom vývoji bol 28. január 1299, kedy mu uhorský kráľ Ondrej III. udelil spolu s Prešovom a Veľkým Šarišom spišské práva- právo voliť richtára a farára, právo súdu, lovu a rybolovu, oslobodenie od daní, mýta, cla a vojenskej služby. Od toho dňa sa mení právne postavenie Sabinova, ktorý sa stáva mestom. V roku 1405 bol Sabinov povýšený na slobodné kráľovské mesto.
Najvýznamnejšou a súčasne najstaršou architektonickou pamiatkou je gotický kostol zasvätený sv. Jánov Krstiteľovi. Pôvodný kostol v roku 1461 úplne vyhorel, požiar roztavil aj zvony. V rokoch 1484-1518 bol kostol neskorogotický prestavaný. Vnútorná výzdoba kostola je gotická, renesančná a baroková. Najcennejší je hlavný oltár, ktorého originál sa nachádza v národnom múzeu v Budapešti a pochádza z dielne majstra Pavla z Levoče. Kostol bol niekoľkokrát poškodený požiarom. Posledné väčšie úpravy boli urobené v rokoch 1938 -1939.
Súčasný Sabinov je perspektívnym mesto s vyše 12-tisícobyvateľmi, ktorí tu nachádzajú všetky potrebné vybavenia a služby. Pýchou mesta sú tri základné školy Gymnázium, Stredné odborné učilište poľnohospodárske, SPoŠ a od roku 1994 aj Obchodná akadémia. O zdravie občanov sa stará samostatná Poliklinika a niekoľko súkromných zdravotných ambulancii. Bohatý kultúrny život mesta rozvíja Kultúrne a spoločenské stredisko.
Veľmi pekné sú vychádzky do lesoparku Švabľovka, pre turistov sú vyznačené trasy v okolitých pohoriach Čergov a Bachureň s prekrásnymi prírodnými scenériami a zrúcaninami Hanigovského hradu. Najvýznamnejšie rekreačné stredisko Drienica - Lysá leží v tesnej blízkosti mesta a slúži aj pre vyznávačov zimnej turistiky a lyžovania.